Veľký čínsky múr je obrovský obranný múr tiahnuci sa vlnito severnou Čínou východne od pevnosti Šan-chaj-kuan pri zálive Po Chaj pri Žltom mori ponad Peking až ďaleko na západ do púštnych oblastí provincie Kan-si, kde v moslimskej oblasti Číny končí pevnosťou Ťia-jü-kuan. Číňania ho nazývajú tiež Dračí chrbát. Jeho dĺžka je 12 000 li, čo je zhruba 6 000 km. Monumentálna stavba nevyčísliteľnej architektonickej hodnoty dnes predstavuje jeden z najdôležitejších symbolov Číny.
Je to systém opevnení proti kočovným národom na severe. Prvý Veľký múr bol postavený za vlády Prvého cisára, zakladateľa dynastie Čchin (221 - 206 pred n. l.). V priebehu takmer dvoch tisícročí ho postupne budovali panovníci 13 čínskych dynastií. Na stavbu bolo nasadených státisíce ľudí, predovšetkým zajatcov a trestancov. Veľký čínsky múr nie je však jednou súvislou stavbou, ale systémom na seba nadväzujúcich obranných opevnení.
Horná časť stavby bola postavená tak, aby po hradbách mohlo prejsť vedľa seba 5 - 6 jazdcov na koňoch na čo bolo potrebných aspoň 8 metrov. Mohutné cimburie, opevnené veže so signálnymi ohňami, malé pevnosti rozmiestnené v „neveľkej“ vzdialenosti od seba, to všetko robilo z Veľkého čínskeho múru takmer nedobytnú stavbu. Múr tvoria dve steny vysoké okolo 7 metrov. Na niektorých miestach je múr o niečo nižší a na niektorých dosahuje aj 10 metrov. Priestor medzi stenami bol vyplnený zeminou. Vnútri múru sú vybudované skladovacie priestory a spojovacie chodby a počet strážnych veží sa odhaduje na 25 tisíc.
V roku 1984 prezident Teng Siao-pching začal projekt obnovy a ochrany Veľkého čínskeho múru. V roku 1987 bol Veľký čínsky múr vyhlásený za Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO.
Pozoruhodné úseky Veľkého čínskeho múru
V súčasnosti je pre turistov sprístupnených niekoľko častí, kde sa dá v pokoji prejsť. Niektoré časti sprístupnené verejnosti vedú cez strmé svahy miestnej krajiny. Badaling (z Pekingu 80 km) je najnavštevovanejšou časťou s množstvom turistov a obchodníkov so stánkami. Trochu pokojnejšou časťou je oblasť Mutianyu (z Pekingu 75 km) kde je múr menej strmý. Úsek Simatai (z Pekingu 142 km) predstavuje najnebezpečnejšiu sprístupnenú časť v neopravenej podobe.
Prominenti, ktorí navštívili Veľký čínsky múr
Jeden z najväčších cestovateľov v dejinách, Marco Polo, benátsky kupec, cestoval do Číny po Hodvábnej ceste v roku 1271. Tu strávil 17 rokov. Je isté, že si nenechal ujsť návštevu vtedajšieho Čínskeho múru. Aj dnes možno povedať, že všetci vysokí politici, ktorí navštívili Čínu, si pozreli Veľký Čínsky múr. Tak napr. v roku 1972 navštívil Múr prezident USA, Richard Nixon. V roku 2009 ukončil americký prezident, Barack Obama, svoju historicky prvú oficiálnu návštevu Číny prehliadkou Veľkého čínskeho múru.
Filmy o Veľkom Čínskom múre
Najznámejší čínsky hraný film je zrejme Mulan s režisérom Jingle Ma, vyrobený v roku 2009. Dej sa odohráva v roku 450 n. l., kedy Čínu ohrozujú nájazdy kočovných kmeňov. Mulan je dcéra starého vojaka, ktorá môže vstúpiť do armády len v preoblečení za muža. Z dokumentárnych filmov sú pozoruhodné nemecký film Die chinesische Mauer (2007) a The Great Wall of China spoločnosti National Geographic (2015).
Doprava
Pravdepodobne najatraktívnejšia a najnavštevovanejšia pamiatka v celej Číne je Čínsky múr pri Badalingu. Od Pekingu je vzdialený 80 km. Sem sa dostaneme najlepšie autobusom, k dispozícii máme však aj vlak a taxíky. Poldenný, alebo hneď celodenný zájazd má v ponuke snáď každá tunajšia cestovná agentúra.